streda 11. júla 2018

Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci... / Knižka o čítaní kníh

Príbeh je o tebe. Hlavná postava si ty, Čitateľ, ktorý práve začínaš čítať nový román od Itala Calvina Keď cestujúci jednej zimnej noci... 


Keď cestujúci jednej zimnej noci je jeden z najdôležitejších postmoderných románov a zároveň najdostupnejší, z hľadiska jednoduchosti, oproti iným postmoderným románom. Knižka vyšla v roku 1979 a rozoberá všetky elementy postmoderny veľmi šikovne a múdro. Sám Italo ju popísal ako ,,román o rozkoši z čítania". Metafikcia je totiž jej hlavný prvok, to znamená, že autor v skutočnosti nehovorí príbeh, ale hovorí o rozprávaní príbehu. Je to kniha o čítaní kníh a o živote milovníkov literatúry.

Príbeh sa ďalej točí okolo Čitateľa, teda teba. Počas čítania knihy prečítaš ešte 10 začiatkov románov, stretneš Čitateľku, spisovateľa aj spisovateľa apokryfov (čo je to apokryf sa v nej dozvieš tiež, hh) atď. Ide o to, že každý román, ktorý začneš čítať, sa ti z rôznych príčin nedarí dočítať do konca, pretože je buď sám nedokončený, alebo je zrazu v tvojej krajine zakázaný. A keďže ty romány chceš dočítať do konca, neostáva ti nič iné, len po jeho zvyšku pátrať.


Pastiš je postmoderný prvok, ktorý tu je tiež využitý. Je to napodobenina iného umeleckého diela. Každý z 10 románov má črty rôznych žánrov, nájdeme tu odkazy na japonskú literatúru, spaghetti western, latinskoamerickú literatúru alebo ruskú literatúru.

,,Rád by som napísal knihu, ktorá by bola len incipitom, teda by si udržala potencialitu začiatku, očakávanie bez objektu. Lenže ako by mala taká kniha vyzerať? Skončila by sa po prvom odseku? Donekonečna by naťahovala predpoklady? Vložila by začiatok rozprávania do iného rozprávania ako v Tisíc a jednej noci?"



Knižka je inšpirovaná príbehmi Tisíc a jednej noci a niekoľkokrát sa v nej aj spomína. Sám Italo povedal, že bol ešte do veľkej miery ovplyvnený Nabokovovou Lolitou. Hm... Uvidíte, keď si prečítate, ale určite sa dá vidieť prečo.

,,Existuje istá hranica: na jednej strane stoja tí, čo knihy robia, na druhej zasa tí, čo ich čítajú. Chcem zostať na čitateľskej strane, preto si dávam pozor, aby som hranicu neprekročila. Keby som to spravila, nezainteresovaná radosť z čítania by sa vytratila, alebo by sa premenila na niečo iné, a o to nestojím. Svet tých, ktorí profesionálne pracujú s knihami, je čoraz zaľudnenejší a pomaly sa identifikuje so svetom čitateľov. Iste, aj čitateľov je čoraz viac, ale dalo by sa povedať, že tí, ktorí používajú knihy na produkovanie ďalších kníh, sa množia rýchlejšie než tí, ktorí len radi čítajú, a to im stačí."

Je to taká jemná, nie sarkastická kritika literárnej teórie, čitateľov, ktorí nečítajú pre potešenie z čítania, vydavateľov, ktorí už nie sú čitateľmi, politiky vmiešanej do literatúry.


Veľmi si ju chcem prečítať v angličtine, keďže po taliansky neviem ešte tak dobre, pretože si nie som úplne istá kvalitou prekladu. Niektoré vety sa mi zdali neprirodzené. Plus úplne nerozumiem, prečo do názvu museli dať tri bodky, keďže v origináli ani v anglickom preklade nie sú.

Mačinu knižka nezaujala...


Je to experimentálny román, čo ti môže vadiť ak si chceš prečítať niečo, čo má klasický príbeh (úvod, expozícia, kolízia, kríza,...) alebo jednoduchšie čítanie. Je to ale geniálny pohľad na život čitateľa, ktorý čítaním žije, tiež spisovateľa a čo to znamená písať. Takže pokiaľ miluješ čítanie a písanie, táto knižka je must read!

Moje hodnotenie na Goodreads

Vydané v edícii Svetová knižnica SME v roku 2005 v slovenskom preklade Márie Štefánkovej, taliansky originál Se une notte d´inverno un viaggiatore vyšiel v roku 1979, počet strán 246.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).