nedeľa 1. apríla 2018

Patrick Ness, Siobhan Dowd- Sedem minút po polnoci // recenzia

Asi sa už na začiatok ospravedlním všetkým, ktorý túto knihu zbožňujú. Asi chápem prečo... ale popravde, absolútne sa mi nepáčila.

V knihe sledujeme chvíľu zo života 13- ročného chlapca Conora O´Maleyho. Jeho mama má rakovinu a jemu sa každú noc snívajú nočné mory. Jedného dňa ho ale navštívi Netvor. Porozpráva mu 3 príbehy na konci ktorých mu má Conor porozprávať ten svoj. Svoju pravdu, ktorej sa Conor bojí najviac.

,,Tvoj mozog uverí upokojujúcim lžiam aj napriek tomu, že pozná bolestivé pravdy, ktoré vedú k nevyhnutnosti lží. A tvoja myseľ ťa potrestá za to, že veríš obom."


Uznávam, že čiastočne som z knihy sklamaná preto, že je veľmi overhyped. Na goodreads má samé 5 hviezdičkové recenzie, plno ľudí písalo, ako na konci plakalo a mala som od nej naozaj vyššie očakávania. V jednej recenzii bola knižka prirovnaná k Malému princovi alebo Tracymu tigrovi, s čím nemôžem súhlasiť. Asi rozumiem prečo ich k nim prirovnali, ale nie.

Tracyho tiger aj Malý princ sú krásne knihy. Presne také, akým sa hovorí umenie, pretože to má byť krásne. Plné nádeje, pochopenia... V tejto knihe bolo pochopenie vyjadrené asi takým spôsobom: ,,Chápem ťa." A tu prichádza prvý paradox. Jedna z právd knihy je totiž to, že nie je dôležité, čo hovoríme alebo si myslíme, ale to, čo robíme. Prečo som mala pocit, že v knihe všetky postavy len kecali, no takmer nič nerobili? Nemám pocit, že akékoľvek konanie, ktorýkoľvek príbeh bol dostatočný na Conorovu katarziu na konci.Celý príbeh bol podľa mňa podaný veľmi násilne.



Musím povedať, že postava matky mi veľmi vadila. Celú dobu len Conorovi hovorila, že ho chápe. Že všetko vie. Nepovedala mu, čo má robiť, nedala mu nijaké východisko. Ona sa domnievala, že on všetko vie. Jedinou pre mňa vcelku sympatickou postavou bola Lily, Conorova kamarátka.

Dobre, povedzme, že kniha je pre mladších. Nedokážem si však predstaviť, že takúto knihu by si prečítalo dieťa. Bola veľmi taká pesimistická... V čom ma utvrdzovali aj ilustrácie. Akože boli pekné, ale také tmavé, akoby sa aj kniha sama vyžívala v svojej ponurosti. 



Pozitíva
+ myšlienka, že úprimnosť je jediné východisko a že nič nie je len čierne a biele
+ postava Lily

Negatíva
- postava mamy
- spôsob vyjadrenia myšlienok
- ilustrácie
- príbehy

Moje hodnotenie

Vydalo vydavateľstvo Slovart  v roku 2015, preložil Michal Jedinák, počet strán 215.

Ak ste knihu čítali, určite mi napíšte váš názor do komentárov, som naozaj zvedavá! 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára