utorok 15. mája 2018

#oklasikevpostmoderne // Peter a Lucia // Romain Rolland

Čaute všetci! Rozhodla som sa na blogu založiť novú rubriku s názvom #oklasikevpostmoderne. Každý druhý týždeň v stredu bude vychádzať článok o jednej klasickej knižke, niektorej z najvýznamnejšej literatúry, ktorá sa zapísala do dejín, či už našich, alebo svetových. 
Som dievča z novej generácie, ktoré sa narodilo v slobodnom svete, do dobrej rodiny, do doby technológií a doby takzvanej postmoderny. Budem sa snažiť celkovo odpovedať na otázky: 
Čo môže v klasickej literatúre nájsť taký postmoderný človek?
 S čím sa dokážem stotožniť? 
Som zvedavá, s čím budete so mnou súhlasiť a v čom naopak nie a myslím si, že to bude veľmi obohacujúce pre naše názory a videnie dnešného sveta. Pretože podľa mňa dnes často žijeme nie v jednom spoločnom svete, ale každý v inom, svojom... Tiež je pre niekoho často ťažké vyjadriť myšlienky klasických knižiek, a tak to môžno trochu osvetlí ich významy.

Peter a Lucia od francúzskeho spisovateľa Romaina Rollanda je novela, len malá, tenká knižka. Po sérii kníh o Beethovenovom živote Ján Krištof si autor chcel oddýchnuť od dlhých románov, ktoré ho nakoniec podľa jeho slov viac obmedzovali, ako mu dávali priestor a začal písať kratšie novely, a táto je jedna z nich. Je napísaná po 1. svetovej vojne a ukazuje nám príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa do seba zaľúbia, hoci tam vonku už zúri vojna a o chvíľu si vezme aj ich... 

,,Prečo sú veci také krásne? A my takí úbohí, takí prostrední, takí mrzkí... (Okrem teba, láska moja, okrem teba!...)"



Romain RollandRomain Rolland (1866- 1944) bol podľa mňa, z tých zdrojov, ktoré mám k dispozícii a to sú najmä jeho knihy, lebo tie písal on sám, veľmi vzdelaný, kultivovaný a inteligentný. Bol profesorom na francúzskej univerzite a vo svojich dielach prezentuje napríklad aj myšlienky, že vojna je zlá akokoľvek, a že vina 1.svetovej vojny nie je len na strane Nemecka, ale aj Francúzska a každého, kto v nej bojoval. Máme sa snáď zabíjať len preto, že ten druhý chlapec je inej národnosti? Nebude jeho mama po správe o jeho smrti plakať doma takisto?

,,Prvou povinnosťou každého je byť sám sebou a odvážiť sa povedať: Toto je dobré, tamto je zlé."





To, že nemôžem  študovať alebo ľúbiť toho, koho chcem, kvôli vojne, mi našťastie dnes nič nehovorí. 

Myslím, že dnes by Peter určite nečakal a nehľadal Luciu na nábreží, ale na facebooku. Tiež si myslím, že v prípade vojny by sa mnoho ľudí jednoducho utiekalo do technológií, čo vtedy ako možnosť nemali.


Romain Rolland bol humanista a tí mali často tendenciu označovať lásku ako odpoveď na všetky problémy, no ja sa s týmto stotožniť nedokážem. Okrem toho boli Peter a Lucia veľmi naivní a dnes sú (podľa mňa našťastie) vzťahy založené aj na iných veciach, ako len naivnom ľúbení sa.

,,Lebo láska je celá len úsmev, celá len svetlo, celá len život."
(Romain Rolland, Peter a Lucia)


Myslím, že presne toto sú tie nadčasové myšlienky, ktoré jednoducho navždy ostanú. Peter, Lucia a nakoniec aj Petrov brat Filip sú veľmi citliví a svet okolo by ich ubíja vojna- nevojna.

,,Tento pozemský život jej stačil. Páčil sa jej, ale visí len na vlásku a tak málo treba, aby sa vlások pretrhol, že sa vskutku nevyplatí trápiť o to, čo bude zajtra."

,,Či Peter nemyslí, že temer všetci, čo sa zaoberajú umením, zaoberajú sa ním bez opravdivej potreby, z márnomyseľnosti, aby sa niečím zamestnávali, alebo sa sprvoti nazdávajú, že je im vnútornou potrebou, a nechcú si už potom priznať, že sa mýlili? Umelcom mal by sa stať len ten, kto naskrze už nemôže uchovať pre seba to, čo cíti, keď je toho, čo cíti, priveľa. Ale ona, vravela Lucia, má vraj toho v sebe priam tak pre jedného."

,,Ešte šťastie, že čoskoro umrieme!... Najhoršie by bolo stať sa takými, ako sú tí ľudia, ktorí sú pyšní, že sú ľuďmi, že ničia, prznia..."

-Ach, sú chvíle... Človek sa hanbí, že je človekom.

,,...aké predivné nevedomosti sa v nich často taja pod voľnými rečami takzvaných "mondénnych dievčat" alebo študentov, ktorí prečasto poznajú všetko, a nevedia nič!"

,,A je konečne známe, že falošná ostýchavosť bráni často i nevinným, aby sa priznali k svojej nevinnosti."

,,A obe deti, nemali náboženskú vieru. No chránila ich jemnosť sŕdc, inštinktívna hanblivosť."

V knižke sa dosť polemizuje o tom, či Peter verí alebo neverí v Boha... Nechce v neho veriť, ale je v ňom stále niečo, niečo čo ho núti nad tým premýšľať... Neviem, ako vy, ale ja to tak často mám, akoby trucovite nechcem veriť, kvôli iracionálnosti, no niekedy proste cítime, že sa potrebujeme na niekoho obrátiť alebo ho o niečo prosíme, keď nám je zle.
...že keď sú ľudia ľúbení, len ťažko sa zaujímajú o šialenstvá ako vojna, alebo celkom jednoducho zlo 


Veľmi ma zaujímajú vaše názory na to, čo je z Petra a Lucie pre vás ešte aktuálne a s čím sa naopak nedokážete stotožniť, určite mi napíšte do komentárov všetky vaše názory, teším sa! :)

S pozdravom 
Alžbeta

Vydalo vydavateľstvo Tatran v roku 1974, z francúzskeho originálu Pierre et Luce prvýkrát vydané v roku 1920 vydavateľstvom Éditions de Sablier, do slovenčiny preložil Jozef Felix, ilustrovala Mária Želibská, počet strán 116.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).