streda 13. júna 2018

Knižka, vďaka ktorej sa budete cítiť menej osamelo // Tessa Hadley: Bystré dievča // recenzia

Keď sa zamyslíme nad obsahom knižky, čo je hlavný rozdiel medzi povedzme knižkami:

Jurský park, Ready player one alebo Harry Potter,

a Veľký Gatsby, Neapolská sága alebo Malé ženy?

Podľa mňa je to určite spôsob, akým sa v nich príbeh posúva dopredu. Ten môže byť posúvaný zápletkou zvonka, čo ja rada volám príbehový, lebo samotný príbeh osebe je to hlavné. Druhým je taký, keď postavy, ich charaktery, vzťahy a konflikty sú to, čo mení a zároveň posúva dej dopredu.

A takýmto charaktermi posúvaným príbehom je aj Bystré dievča britskej spisovateľky Tessy Hadley. 



Román sa začína v 60. rokoch v Bristole. Tu sa začína Stellino rozprávanie jej životného príbehu od chvíle, kedy ako malé dievča žije iba s mamou až do chvíle, kedy má 50 rokov a sama je mamou 3 detí. Je to priame rozprávanie podané klasickou, chronologickou formou, počas ktorého sa možno budete cítiť, ako by ste so Stellou naozaj viedli rozhovor alebo vám len stará priateľka napísala dlhý list.

Pokiaľ vyslovene nemáte radi knižky, ktoré sú takto charakterové a hlavná postava nám na popredí opisuje svoje všedné dni, v ktorých sa len na pozadí odohrávajú väčšie drámy, určite vám ju neodporúčam. Neviem, či by som tento román nazvala prototypom charakterového, no hlavná hrdinka pôsobí skôr ako autorka sama, ako reálny človek, ktorý nám rozpráva svoj príbeh.

No pokiaľ ste ako ja, budete tento román, Stellu a ostatné postavy v príbehu zbožňovať.


Stella pôsobí nereálne.


So Stellou som sa zblížila, chápala som, prečo urobila v živote to, čo urobila. Dokonca myslím, že keby som v čase svojej puberty nedostala možnosť odsťahovať sa od rodičov preč za školou, je tu šanca, že by som rovnako ako ona ušla z doma a urobila veľa hlúpostí. 

,,Cítim sa v tom dome ako prerastená obryňa, narážajúca hlavou o strop ako Alica v krajine zázrakov potom, čo našla koláčik s nápisom ,,Zjedz ma": s hlavou na prasknutie od poznania a predstáv, s telom na prasknutie od pocitov a túžob."

Všetko, čo urobila chápem. Je ako ja, ale charakterové črty má vyhranenejšie, je sebeckejšia a impulzívnejšia, no menej citlivá. Veľakrát som totiž mala pocit, akoby často premýšľala priveľa nad vecami, nad ktorými by som sa ja pozastavila menej, ale to, na čo by som nikdy nezabudla, neskôr už ani len nespomenula. Nereálne pôsobí v tom, že veľa z toho, čo urobila mnoho z nás zažije len v myšlienkach, nikdy to neuskutoční a vedie skôr usporiadanejší, menej riskantný život.

Túto nereálnosť ale kompenzuje Tessin rytmus viet.


Viem, že tento akýsi rytmus viet už omieľam nejakú dobu, ale v jej rytme som našla ten svoj. To je jednoducho najväčšia zbraň, akú pre mňa knižka má a ak sa zladíte s týmto jej rytmom aj vy, nie je možné, aby vás kniha nudila, alebo by vám jej príbeh pripadal bezcieľny.

Postavy popisuje v maličkostiach, ktoré robia.


Často to nebola priama charakteristika, ale postavy sme spoznali cez ich konanie. Čo nám lepšie vypovie niečo o jej matke ako to, že žehlila aj ponožky?

,,Dokázala opísať atmosféru tejto doby za kratší čas ako trvá prestretie stola."


Ak chcete zažiť Anglicko v čase beatnikov, všadeprítomnej trávy a hipisákov, hoci ja som vtedy nežila a nemôžem sa zaručiť, veľa ľudí, ktorí vtedy žili to popísali ako veľmi presné zobrazenie života v tomto období. 

Literatúra je v opozícii s mužmi.


,,Muži alebo knihy? S úľavou som si vybrala knihy." Stella tvrdila, že nemôžeš mať oboje. A hoci si vyberie život s Macom, usporiadaným a domáckym mužom aká ona presne nie je, dôvod je presne ten, že sa mu neodovzdá celá, žijú spolu ale nie sú spolu myšlienkami. Pretože tie si nechala pre seba a pre literatúru.

Chcela by som sa opýtať aj iných postáv, ako sa majú dnes.


Či už to je Stellina prvá láska Valentino alebo jej synovia, všetci mi akosi zvláštne prirástli k srdcu, akoby som sa s nimi spriatelila a chcela by som mať možnosť vojsť do knihy, aby som sa s nimi porozprávala a spýtala sa veľa nezodpovedných otázok.

,,Mám pocit, akoby som to už spravil, akoby som už spravil niečo významné- napísal knihu alebo čokoľvek. Mám pocit, že je to ako liezť na horu, že som na ňu vyšiel a dosiahol som to a teraz sa vraciam do údolia z druhej strany a všetko je za mnou a nič to nie je, nič to nezmení, nijako to vo svete nezaváži. A potom, keď sa prebudím, dostanem záchvat úzkosti, pretože mám pocit, že keď sa mi už snívalo o konci, nenájdem ani len silu začať."

Čo viedlo autorku k takémuto názvu?


Názov Bystré dievča (v ang. origináli Clever girl) je asi jediný dôvod, kvôli ktorému som bola mierne skeptická. Knižku totiž vydalo vydavateľstvo Inaque, ktorému veľmi s výberom kníh dôverujem a ešte sa mi nestalo, že kniha, ktorú vydali, by sa mi nepáčila. Neviem, prečo autorka vybrala práve takto jednoduchý názov, ale odôvodňujem si to tým, že knižka tiež pôsobí jednoducho, ale keď sa nad ňou trochu zamyslíme, musíme pochopiť, že ,,K najväčším dejovým zvratom dochádza vo vsuvkách." Aňa Ostrihoňová (,,The crucial things often happen in brackets" Kate, Kellaway, The Guardian). Stella nie je klasicky bystré dievča a ani román nie je taký klasický, ako jeho forma. Napriek tomu mi príde stále príde trochu prvoplánový a byť autorkou, nazvem ho inak. 


Asi najlepšie túto knihu vystihuje táto otázka: ,,Čo ak mala sentimentálnosť k životnej pravde bližšie a cynizmus bol len únikom?" Je to niečo na rozhraní ženského románu alebo tzv. domáckej fikcie (veľa prania, starania sa o deti a žehlenia) a veľkej, hlbokej drámy. 

Na knihe je najlepšie to, že je to akoby sa všetky postavy v nej stali vašimi priateľmi a minimálne počas jej čítania (ale vo mne tento pocit pretrváva stále) sa budete cítiť menej osamelí.

Moje hodnotenie

Vydalo vydavateľstvo Inaque v roku 2018, z anglického originálu Clever girl vydaného v roku 2013, do slovenčiny preložila Aňa Ostrihoňová, počet strán 251. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).