sobota 30. júna 2018

Michal Hvorecký: Silný pocit čistoty // prvá časť

Silný pocit čistoty je prvá zbierka poviedok, ktorú spisovateľ Michal Hvorecký napísal. Názov celej zbierky je odvodený od názvu jednej z poviedok, tej najdlhšej a mojej osobne najobľúbenejšej z nich. Sú to poviedky bláznivé, no zároveň je v nich veľa podtextov, ktoré čítame medzi riadkami a našu pozornosť upriamujú na sociálne, ľudské či politické problémy. 

Pri čítaní máte pocit, že autor vie niečo, čo vám naznačuje a chce, aby ste pochopili aj vy. Ale musíte to pochopiť vy samy.

O čom teda tieto poviedky sú? 

Je to zbierka šiestich poviedok, ktoré nás prevedú...


 ...životom bláznivej rodiny pomätenej z čítania brakových románov a komiksov, 
...desivým dystopickým svetom civilizácie žijúcej v kanáloch veľkomesta, 
...životom v Mrakodrape, ktorý väzní svojich obyvateľov, 
...životom v gangu detí emigrantov, ktoré sa snažia prežiť v Berlíne blízkej budúcnosti, 
...a aj so stredoškolákom, skejťákom Christianom Ch., ktorý spácha najohavnejšiu vraždu v dejinách našej literatúry, no sám pociťuje silný pocit čistoty.


Najdôležitejšie predtým, ako začnete čítať tieto poviedky je pochopiť, že nejde o klasický žáner. Kyberpunk je postmoderný žáner, a pri postmodernej literatúre je najdôležitejšie to, že na veci odkazuje a nepomenúva ich priamo, a na to, aby sme významy pochopili, musíme už mať nejaké informácie. 

Kyberpunk je akási odnož sci-fi literatúry, využíva prvky informačných technológií, počítačov, umelej inteligencie. Väčšinou opisuje ľudí v undergroundovom priestore, odcudzeného jedinca v pretechnizovanom vykonštruovanom svete. O charaktere postavy sa dozvieme práve z jej konania, ktoré je často šokujúce, dej je akčný a plný zvratov, ktoré by ste absolútne nečakali.

Tieto poviedky najlepšie vystihujú práve bláznivé akčné scény ako z amerického hollywoodskeho filmu. Nikdy nebudete vedieť, čo čakať!





Poriadne dlhý názov pre poviedku, však? Vďaka tejto poviedky môžete nakuknúť do života jednej rodinky, žijúcej najprv vo Viedni a neskôr v Bratislave, ktorá sa načisto pomiatla z brakových románov a komiksov. Viete, kto sú to trekkies a aký je to deleuzeovský pohľad? Chcete sa dozvedieť niečo o najdlhšom názve sci-fi románu a iných B-čkových kníh? Túto poviedku prečítate na jeden nádych.

,,V prvej ikonologickej interpretácii som myslel na svojskú paradigmu iracionality a na návrat smiechovej kultúry v dobe postmoderny."

Tak a toto je najdlhšia poviedka v knižke, má 55 strán. Mne osobne sa páčila úplne najviac a hlavný hrdina Christian Ch. je naozaj očarujúci a zvláštny chalan. Je to taký nespoľahlivý rozprávač. Poviedka mi veľmi pripomenula Mechanický pomaranč od Borgessa, nechcem vám prezrádzať, čo sa v nej stane, ale spomeniem aspoň jednu jej myšlienku.

Christian vyzerá ako obyčajný chalan, škola, skejt, frajerka, občas nejaká tráva a iné slabšie drogy. Neberie ich pravidelne a keď sa ho na to raz opýtajú, úprimne odpovie, že drogy vyskúšal, občas si dá, no neberie to pravidelne. V novinách to nafúknu na správu o tom, že je feťák a že sa za to ani nehanbí. Najprv som mu ale dôverovala, veď tak ok, občas si dá drogy, nie je závislý, neberie veľmi silné drogy... No potom, čo urobí, ma veľmi zasiahne to jeho videnie sveta. Urobí niečo naozaj ohavné, ale predtým som mu bola ochotná uveriť, že je vlastne dobrý chalan. A tu som poriadne zapochybovala o svojom kritickom myslení a o svojej možno naivite, ako nemôžeme veriť ničomu, čo kto povie ani svojim pocitom z nich. Neviem rozlíšiť, kto v poviedke bol dobrý a kto zlý (hoci takéto delenie vlastne ani neexistuje), veľmi núti pochybovať o tom, kto klame a kto hovorí pravdu. Ak ste ju čítali, aké pocity ste z nej mali vy? Verili ste Christianovi?

Zaujímavé je tiež pomyslenie, že v dobe napísania boli technológie rozšírenejšie, ale predsa len, dnes už by si nikto nevolal na pevnú linku domov a dnešná generácia je opäť o poznanie iná, hoci ju delí len pár rokov.


Táto poviedka bola zas asi najviac šokujúca. Je o skupinke detí emigrantov, ktorých novou stratégiou, ako sa dostať a začleniť do Berlína je ,,adaptovať sa". Žijú v gete, kde prebiehajú novodobé kryštálové noci a emigranti sú nenávidení a vraždení. Keď jedno dieťa dostane prácu v meste, zdá sa, že sa mu podarí ,,adaptácia" na jednotku. Práca však nie je to, čo iní predpokladajú že je...



No a o ďalších troch poviedkach napíšem v článku nabudúce, ak vás zaujali určite mi to napíšte do komentárov a ak ste aspoň niektorú z nich čítali, tiež mi napíšte, čo si o nich myslíte! :)


A poznáte autora Michala Hvoreckého? Čítali ste niektorú z jeho kníh? Určite si pozrite rozhovory s ním na Youtube, ja ho počúvam rada a mám pocit, že som sa od neho mnoho naučila, jeho názory sú mi veľmi  sympatické.




Vydalo vydavateľstvo Marenčin PT, v roku 2009, počet strán 141.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).