streda 20. júna 2018

Nie až tak dystopický Ready Player One a fašisti // Ernest Cline // recenzia

Keby poviem, že čítanie tejto knižky ma nebavilo, klamala by som aj sama seba. Len celé to je ako dať si uprostred noci mekáč. Na chvíľu z toho máte potešenie, nadžgávate sa predsa hranolkami, burgrom, nugetkami či supersladkou zmrzkou, ale nič z tohto jedla nie je pre vaše telo prospešné, nič vám z neho neostane a neskôr vám z neho príde trochu zle.


Návrat do budúcnosti zmiešaný s Charlieho továrňou na čokoládu, Harrym Potterom a wannabe Matrixom. 

Ernest Cline: Ready Player One.




Je to dystopický (nie distopický, ako bolo napísané v knihe, toto slovo v slovenčine pokiaľ viem zatiaľ neexistuje) román odohrávajúci sa v roku 2040 v Spojených štátoch Amerických, kde vládne chudoba, prírodné katastrofy, jednoducho dystopický svet ako vyšitý, všetko je zle. Okrem Oasisu, počítačová simulácia, ktorá je jedinou zábavou v tomto svete a do ktorej sa aj náš hlavný hrdina, 18- ročný Wade, chudobná sirota, uzatvára pred svetom. Keď však zomrel jej tvorca Halliday, rozhodol sa, že všetok svoj majetok po smrti zanechá tomu, kto nájde zlaté vajce, ktoré ukryl v hre. Aby ho získal, musí uhádnuť plno s 80. rokmi spojených popkultúrnych hádaniek, vyhrať niekoľko hier v hre, na ktoré je Wade samozrejme expert a celý svoj život zasvätil hraniu Oasisu a hľadaniu tohto vajca. No a ako a či vôbec sa mu podarí ho nájsť sa dozviete v knihe.

Ako som už napísala vyššie, bavilo ma knihu čítať. Dialo sa tam toho toľko, že som aj zabudla na tú predvídateľnosť a veľmi som sa ani nezamýšľala, čo sa stane. Určite je to príjemné čítanie, no spätne musím povedať, že v nej bolo toľko vecí, s ktorými mám problém, väčší po jej prečítaní ako pri. Vnútri príbehu sa to nejako stratilo, to sa musí uznať.



Na začiatok musím oceniť autorovu snahu zapojiť do knihy multikulturalizmus a tiež trochu pri sebe, s materským znamienkom na tvári, no aj tak nádhernú Art3mis alias Samanthu. Priateľstvo medzi Američanmi a Japoncami bolo tiež príjemnou ,,tolerujem iné kultúry“ vsuvkou.




Môj prvý problém je, že takmer všetok priestor v knihe zabralo vykreslenie sveta a hry a charaktery boli veľmi čiernobiele a chýbala im ešte aspoň jedna dimenzia. Najhoršie na tom bola hlavná postava Wadea a čiernobiele rozdelenie postáv na dobré a zlé.

Oasis a IOI boli rozprávkovo rozdelené na dobré a zlé. IOI bolo odcudzované ako korporácia, ale nebola aj väčšina 80's popkultúry vytvorená korporáciami? Oasis bola tiež korporácia, na ktorej tvorcovia ohromne zbohatli a mali veľké bohaté vily, hoci iní živorili.


Nemala som vôbec taký znepokojujúci pocit, keď som si predstavovala tento náš svet budúcnosti, autor ho proste nepopísal dostatočne rozrušujúco a nenavodil túto atmosféru. Napísal, že tento svet je hrozný, no ani pri zavraždení niektorých ľudí som jednoducho od Wadea ani ostatných necítila veľmi veľké znepokojenie či hrôzu. Plus opakujem, nemám rada gramatické chyby v knižkách, preklepy ešte tolerujem, okej, môže sa stať, ale distopický? Nie, ďakujem.

No a oslava záchrany virtuálneho sveta Oasis kým ľudia vonku trpia pre nedostatok vody a jedla mi prišlo absurdné. Naozaj by sa títo ľudia o žiadnu hru nezaujímali, pretože by mali dosť čo robiť, aby si zabezpečili jedlo.


A to hlavne medzi Art3mis a Parsifalom, alebo teda Samanthou a Wadeom, hrozne neprirodzené. A vôbec to, že Wade sa s ňou bavil hneď tak sebavedomo... Keď sa dovtedy s žiadnym dievčaťom nebavil. No a ako nakoniec napísal, že prvý bozk bol nádherný... neviem ako vo vašom svete, ale v tom mojom prvý bozk nikdy nie je taký nádherný, hh.


Bolo tu veľa dobrých príkladov pre dospievajúcich chalanov ale aj baby, bolo to ,,onanovanie" friendly, zbaviť sa nadváhy zdravou stravou a cvičením likely...

Ale...
 Keby som bola teeneger posadnutý hrami, napriek jedinej Hallidayovej rade: ,,skutočný život je lepší, iba v ňom nájdeš skutočné šťastie", bola celá kniha o tom aké úžasné je hrať videohry a skôr by ma to podnietilo ešte viac ich hrať (pretože ja hry nehrám vôbec ale po tejto knihe by som si nejakú tú videohierku teda zahrala).

Tiež treba podotknúť, že konzumný svet v tejto knihe nie je zatracovaný, práve naopak.


No a toto mi je najväčšou záhadou, prečo ich porovnával práve k fašistom. Nemám rada tieto nepresné prirovnania a teda toto ma naozaj zaskočilo. Viem, že fašizmus má viac definícií, dnes možno povedať zjednodušeného charakteru, ale IOI k nim nepatrí. Používať slovo fašista ako urážku bez dôvodu a kontextu je hlúpe a nemá to tam čo robiť.


Ako hovorím, aj ja si občas dám mekáč a mám z neho radosť, aj z tejto knihy som pri jej čítaní mala, len teraz si hovorím, že by som sa bez nej pokojne zaobišla.

Nedala mi vpodstate nič.

Okrem teda chvíľkovej radosti, čo ale zase nie je až tak na škodu, no to už musíte rozhodnúť pre seba vy (plus asi v troch riadkoch spomenuli môj najobľúbenejší filmový muzikál Rocky Horror Picture Show).

Nakoniec, odpoveďou možno bude, že knižka proste patrí k masovej kultúre, tzv. nižšej, ktorá narozdiel od vysokej, ktorá by mala svojmu konzumentovi poskytovať návod, ako sa dopracovať k estetickému zážitku tento zážitok jednoducho predkladá samotná. 

Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2016.

5 komentárov:

  1. Veľmi zaujímavý úvod do recenzie. :D Fast food síce rada nemám, ale napínavé zábavné čítanie áno a RPO bolo podľa mňa jedno z tých zaujímavejších, takže knihu vnímam o dosť pozitívnejšie ako ty. :D Každopádne som si rada prečítala tvoj názor, vidno, že si sa nad knihou poriadne zamyslela. :) Akurát by som poznamenala, že "distopický" či akékoľvek iné chyby & preklepy v preklade sú, nuž, chybami v preklade, čiže nie práve zavinené autorom - nezdá sa mi fér ich vyčítať knihe ako takej. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Noo ale tak ja vínim slovensku verziu knižky, skoro to iste. Ale hej no, neviem prečo si na tie chyby nedávajú pozor. A súhlasím, že keď chceš čítať takú akčnú a jednoduchú knižku tak je to veľmi príjemné čítanie, ked sa nad ňou nezamyslas tak ako ja .. :)

      Odstrániť
  2. Zajímavá recenze :) Do RPO jsem se pustila až letos kvůli filmu a byla jsem nadšená :) Je pravda že jsem za tím nehledala nic extra jako fašismus a tak :) Navíc hraji hry a celkově mě tenhle žánr lit-RPG baví :) Možná díky tomu u mě zatím vítězí jako nejlepší kniha roku :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No hej, ako keď nad ňou až tak moc nepremyslas ako ja tak je veľmi príjemná, uznaavam hh. Ale keď som začala kukať film, no nič moc, ale ja Spielberga celkovo aaz tak nemusím.

      Odstrániť
  3. Knihu jsem rozečetla, ale zatím nedočetla. Nějak jsem se asi netrefila do těch distopií, které mě fakt baví. Určitě se k ní někdy vrátím , ale musím říct, že mě uplnr nezaujala

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).