nedeľa 10. júna 2018

Prečo neznášam Príbeh služobníčky od Margaret Atwoodovej

Moju predchádzajúcu recenziu si prečítajte, len ak sa chcete terorizovať jej nelogickosťou a hlúposťou. Nech už boli dôvody akékoľvek, napísala som ju nesprávne a v tomto článku sa chcem opraviť. 

Dokonca som v minulom článku dala knihe 3.5 hviezdičky a napísala som, že sa mi veľa myšlienok páčilo, teraz priznávam, že som to urobila preto, že som nemala objektívne dôvody, prečo sa mi nepáčila a nechcela alebo nevedela by som obhájiť to, že sa mi nepáči, a tak som tam radšej nakoniec prihodila, že sa mi vlastne veľa z nej páči... Komplikované, ale snáď to niekto pochopí. 

Nenapísala som dostatočne jasne a zrozumiteľne dôvody, prečo si nemyslím, že Príbeh služobníčky je dobrá kniha a v tomto článku by som sa rada poopravila. Na začiatok opravím svoje neisté stanovisko ku knihe a hneď poviem: ,,Neznášam Príbeh služobníčky." A neznášam ho teraz ešte viac pri pomyslení na všetkých, ktorí ma stále presviedčajú o jej genialite.

Najprv mi na nej niečo nesedelo a pripisovala som to skôr svojim subjektívnym pocitom, keďže každý okolo mňa dookola tvrdil, aká je geniálne premyslená a šokujúca a ,,rozhodne vidím, ako sa to všetko môže udiať!" Och, áno, pozrite, čo nám muži ako dnešní Trump, Putin či Kotleba, ktorých je plná planéta urobia, keď si nedáme pozor.


Prvá polka knihy nemá absolútne žiadny dej

Celá prvá polovica knihy je len Fredova neustále opisujúca svoje pocity a režim, akým ju nútia žiť. Akoby celú prvú polovicu odmietala povedať čokoľvek, čo som o tomto režime počuť chcela, lebo si myslela, že tým získa moc nad čitateľom a bude chcieť čítať ďalej, aby sa to dozvedel. Nakoniec z toho ale bola presne taká situácia, ako keď sa vás niekto spýta: ,,Hádaj, čo je dnes?“ ,,Neviem, čo?“ ,,Prečo nehádaš? Hádaj.“ A tak ďalej až mu nakoniec poviete: ,,Vieš čo, je mi to jedno.“

Nezmyselnosť príbehu

Nemáme plodné ženy tak tých málo čo ostalo zbavme všetkých práv, psychicky ich zdeptajme do bodu, kedy nebudú schopné nič urobiť a potom ich podhoďme nejakému starému mužovi, ktorého manželka ani predchádzajúce ženy s ním nemohli mať dieťa, lebo oni všetky sú neplodné len on je ok a čakajme, že služobníčka bude poslušne rodiť. Presne takto premýšľajú muži, viete, takto by to oni všetko urobili, keby mohli!!!


Stereotypné a mizerné charaktery postáv

Nakoniec všetky postavy spadnú do stereotypu, ako zakázaná láska, zlomená hrdinka, zúfalá po dieťati túžiaca manželka... Fredova je nesympatická žena, ktorá nevie čo chce a už ani nejdem veľmi rozoberať to, že nikdy nebola až tak rozrušená faktom, že od nej odlúčili dieťa a muža, o ktorom sa aj vyjadrila, že by možno ani nebol jej posledný.

Muži nemajú žiadnu psychologickú hĺbku, sú popísaní veľmi jednostranne a autorka sa na to nepozerá kriticky, nepripúšťa aj druhú stranu. Tento môj pocit je najviac zapríčinený formou rozprávania len jednej postavy a to len pohľadu Fredovej.

Jediná postava, ktorá mala aspoň zmysel v tom, že jej to celé prišlo absurdné bola Moira, ktorej únik bol však absolútne nelogický a keďže nakoniec skončila v bordeli, autorka nám akoby povedala, že nech sa akokoľvek snažíš uniknúť tomuto systému, budeš trpieť ešte viac. Neexistuje východisko. 

Štýl písania je hrozný

Akoby sa autorka sama snažila, aby sa mi kniha nečítala ľahko. Vkuse tam plietla úvahy a zložité slová a keď sa aj niečo stalo, čo bola jediná záchrana toho hrozného štýlu písania, tak sa zrazu začala zaujímať o prírodu alebo nákupy pomarančov, pretože ona si predsa musela v tomto svete zaujať svoju myseľ. Nie som spisovateľka ale veľa čítam a minimálne sama pre seba dokážem rozoznať, kedy vety plynú a majú určitý rytmus. Jej vety žiadny rytmus nemajú a slová sa akoby zasekávajú v polke vety. Často som sa musela vracať naspäť, pretože som vetu nedokázala prečítať naraz. Akoby to prosto napísala, nikto to po nej neprečítal a nezredigoval ale všetky tieto kroky pred samotným vydaním sa preskočili.

Saudská Arábia USA

V knihe sú to len biele ženy, ktoré zotročia na služobníčky (hoci seriál sa rozhodol obsadiť mnoho hercov s tmavou pleťou). Autorka tu naráža na to, že biele ženy sú v Gileáde zotročené vlastne presne tak, ako tie tmavé v minulosti, alebo naráža na niektoré arabské štáty, kde ženy nosia presne predpísané, zahalujúce oblečenie. A tak sa nám z amerického štátu Massachusets stala Saudská Arábia v tom najextrémnejšom slova zmysle, čo mi pripadá priam zosmiešňujúce, keďže tento americký štát je jeden z najmenej nábožensky založených a je to jeden zo štátov s najväčšou mierou slobody ľudských práv a tiež práv žien na potrat. Niesom žiadny zástanca cirkvi ani náboženstva a viem, že mnoho ženám aj iným náboženstvám a skupinám ľudí bolo ublížené na základe nejakej extrémistickej rasovej či náboženskej neznášanlivosti, ale Atwoodovej dystópia je pre mňa len veľmi ťažko pochopiteľná a uveriteľná, keďže je zasadená do našej blízkej budúcnosti a tohto štátu, v takejto miere.

Posledná kapitola

To, že sa Margaret nakoniec rozhodla všetky súvislosti vysvetliť v poslednej kapitole ma len utvrdzuje v tom, že za prvé nedôverovala čitateľovi, že to pochopí sám a za druhé, že sama neverila, že tá kniha je napísaná dostatočne dobre a zrozumiteľne.


Nebudem už ani veľmi rozoberať, že kniha nevysvetľuje dôležité udalosti ako kto uskutočnil ten prevrat tak rýchlo a prečo sa zameral práve na ženy, či prečo ženy a ich muži nebojovali naspäť. Nemalo to pre mňa žiadnu psychologickú hodnotu a to som si myslela, že to bude dobrá kniha., no bolo to len veľké sklamanie.

4 komentáre:

  1. Odvážne slová na tak zbožňovanú knihu. Ale tvoja recenzia ma zaujala viac než tie nadšená ohlasy, ktoré sú okolo nej. Teraz viem, že tú knihu chcem čítať a somz zvedavá či ju budem zbožňovať alebo preklínať.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Knihu jsem ještě nečetka a určitě chci. Tak jsem zvědavá. :-D jak říkám, nemohu soudit přílis - nečetla jsem, ale z toho, jak příběh popisuješ mi až tak nesmyslný nepřijde. Asi by existovaly v tomhle případě dvě možnosti. Ta, kterou příběh popisuje a nebo to, že by tyto ženy byly uctívané a žily si jako bohyně. :-D jsem zvědavá, co na knihu řeknu až ji přečtu. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...juj, až ma srdce bolí. Toľko nepochopenia. Ale nevadí, neexistuje kniha, ktorá sa páči každému. Tvoj názor je tvoj.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Moc pěkný článek :) Pro mě hodně užitečný protože se právě chystám začít číst tuto knihu.Jsem zvědavá, jak na mě zapůsobí ..:)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).