sobota 2. júna 2018

Výpisky z kníh, ktoré ťa inšpirujú k ich prečítaniu // po prvé

Už to je pár rokov, čo si ako moja mamina, keď bola mladá vediem zápisník, do ktorého si vypisujem úryvky z kníh, ktoré si ma nejakým spôsobom podmania, tak, že ich niekedy považujem za svoje vlastné myšlienky, ktoré len na papier položil niekto iný.
Ďalšia rubrika, ktorá bude vychádzať pravidelne, vždy štyri knižky, štyri rôzne knihy, ktoré spája to, že ich milujem a myslím si, že aj vy by ste si ich mali prečítať a zamilovať. 
Výpisky, ktoré ťa podnietia k prečítaniu týchto kníh. Inšpirujú, popohnajú, nabudia, motivujú... Snáď aspoň jedno z toho.




O tejto knihe, alebo lepšie zbierke poviedok sme sa učili na gymnáziu, pretože patrí k jednej z medzivojnových avantgárd, ornamentálnej próze. Podľa mňa bol Gejza Vámoš ako spisovateľ absolútne jedinečný a neobvyklý. Najmä preto, že vlastne vôbec nebol spisovateľom, ale lekárom, čo je veľakrát poznať a napísal aj poviedku o živote baktérií. Všetko sú to pesimistické príbehy vychádzajúce z expresionizmu, no sú písané krásnym, jednoduchým ale ozdobným jazykom. Sú také duševné, psychologické, o bezvýznamnosti a význame života, prečo to všetko vlastne znášať a čo je teda vlastne dôvod, že stále žijeme ďalej. Mohla by som vám z nich citovať celý deň. 


Kniha o lavínach, ale nie tých veľkých, ktoré keď sa zosunú, pochovajú celý náš svet. O tých malých, letmých, ktoré deň za dňom najprv ani nevnímame, no po rokoch sa zobudíme po plecia zahrabaní v snehu a nevyhnutne si musíme položiť otázku: ,,Ako som to žila? Ako som takto žiť mohla?" Pavlov štýl je veľmi jemný, úvahový, cez hl. hrdinu Čimborazku (to si vymyslel, lebo nechcel meno ako každý iný) vykresľuje vnútorný svet človeka, ktorý je vo svojom vnútri priam uzamknutý. Neustále filozofuje a premýšľa a spomína, no nakoniec sa nevyhnutne musí konfrontovať s realitou a faktom, že jeho žena Lienka je chorá, trpí na Alzheimera a že on ju vlastne už vôbec nepozná, stala sa z nej Agrapa. A kde bol vtedy, keď sa to dialo on...? 


Táto otázka ma zasiahla ostro a presne. Kto mi povie, kde je tá hranica, keď dobré vychovanie znamená niečo ako kedy ešte myslíš na druhých a slabosť kedy to robíš len preto, že máš strach a nevieš lepšie ani pre seba ani pre neho. Inak je táto kniha úžasná, pre mňa taký prototyp opisovania postáv podľa ich správania, to, akí sú sa dozvedáme z dialógov, ktorých je kniha plná, je krátka, výstižná, zábavná a pritom hlboko ľudská a pravdivá.

Mne osobne najbližšia kniha zo všetkých tu spomenutých, ak nie vôbec. Francoise Saganová je moja spisovateľka, prečítala som takmer všetky jej knihy a jej prvá novela o dospievajúcom dievčati Cecile je mojou súčasťou, jedna z kníh, ktorej slová mám v pamäti vryté ako moje vlastné myšlienky.


Ak si niektorú prečítaš alebo si čítal, určite mi napíš, či sa ti páčila alebo iný úryvok, ktorý ťa z nej zaujal :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).