piatok 6. júla 2018

Michal Hvorecký: Silný pocit čistoty // druhá časť

Už z prvej časti bolo jasné, že poviedky Hvoreckého sa mi páčia a dokonca si dovolím povedať, že ich chápem, aspoň teda pre mňa majú zmysel, hoci veľa recenzií tvrdí opak. Keď ono je tiež pravda, že s veľa (možno aj väčšinou) ľudí, si vlastne ani ja nerozumiem. (Cítim sa asi ako z Dušekovej poviedky Pes: ,,Pre nich som blázon.")

Či aj vy v jeho poviedkach nájdete to, čo ja, vám zaručiť neviem, ale minimálne to stojí za pokus, a ak chcete aspoň krátke zhrnutie, o čom poviedky sú a zopár myšlienok, ktoré podľa mňa stoja za zmienku, čítajte ďalej. Ak ste nečítali môj prvý článok, tiež to stojí za pokus, pretože nevedomosť žánru poviedok vás pripraví o značnú časť, niekedy možno aj veľkú časť, čiže prakticky celú poviedku nepochopíte. Vlastne ani veľmi nepredpokladám, že veľa ľudí žáner kyberpunk a možno ani východiská postmoderny pozná, keďže ani na hodinách literatúry, minimálne na našom gymnáziu nikto nepodal obšírnejšiu správu o ich existencii- nebudeme predsa hovoriť o tom, čo žijeme, poďme radšej tri týždne rozoberať Slávy či Kapitánovu dcéru.


Všetky tieto tri poviedky sú zasadené do akéhosi dystopického sveta blízkej budúcnosti.




Druhá vrstva je poviedka o budúcom svete, v ktorom ľudia s telesnými postihnutiami nie sú viac vítaní v našom svete a tak sa musia premiestniť pod zem, do kanálov. Tu žijú svoj život až kým to tí hore nevyužijú pre svoju zábavu a začne sa Šou so živými ľuďmi.

Michal sa vo svojich poviedkach veľmi zaoberá aj myšlienkou slobody, to, ako si my ľudia interpretujeme, že všetko, čo nie je zakázané, je dovolené.

Slobodu slova si mýlime so slobodou klamať.

V poviedke Ďalšia vrstva spomína, že ľudia sa dostali do kanálov a hrali sa s nimi ako so zvieratkami, lebo chceli absolútnu slobodu trhu. Tak tu ju mali. Obchodujeme si voľne s čím chceme: s ľuďmi. (Tak isto ako Christian Ch. v poviedke Silný pocit čistoty klame, pretože je slobodný, a keď sa mu zachce, slobodne môže aj klamať.)

Najkratšia, len pár stránková poviedka. Je to taký príbeh lásky v čínskom, kedysi stredoeurópskom meste, kde si človek nemôže dať dole kyslíkovú masku a všade naokolo svietia reklamné billboardy.


,,Už sa ani nepýtame, prečo sa zakaždým riešia len dôsledky."


Táto poviedka je o mužovi žijúcom v Mrakodrape. Stále sa na ňom stavali ďalšie a ďalšie poschodia, stavalo sa hore, doprava, doľava, kam len to išlo. Až v ňom ľudia museli začať žiť tak, že nevychádzajú. Pri prechádzaní niektorými poschodiami je to ale nebezpečnejšie ako pri iných...

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hvorecký silný pocit čistotyVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hvorecký silný pocit čistotyVýsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hvorecký silný pocit čistoty

Naozaj si myslím, že všetky tieto poviedky stoja za prečítanie. No po toľkých negatívnych recenziách to neviem zaručiť, pretože občas mám silný pocit neporozumenia s inými. Ale za pokus to stojí a budem rada, ak mi svoj názor na Michalovu tvorbu napíšete do komentáru.


Zdroj obrázku sa ti zobrazí kliknutím naň.
Vydalo vydavateľstvo MarenčinPT v roku 2009, počet strán 141.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).