streda 4. júla 2018

Prečo a akú slovenskú literatúru čítať?

,,Poriadny slovenský spisovateľ je lyrický kurevník ako Dominik Tatarka, je to rozorvaná duša, ktorá mláti svoju manželku a nakoniec sa obesí na reťazi z bicykla ako Rudo Sloboda, a keď už nič iné tak za mladi aspoň vexluje a stráži parkovisko ako Pišťanek."


Takto vtipne opísal Samo Trnka, ako by mal správny slovenský spisovateľ vyzerať... 

V Roast show s Michalom Hvoreckým odznelo veľa vtipných viet, ale na komentároch Sama Trnku som sa nasmiala úplne najviac. Video si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=cknWrgcZzAk

Pokiaľ ide o čítanie slovenských kníh, medzi ľuďmi, ktorí sa o literatúru zaujímajú viac väčšinou počujem, že ju nečítajú, nemajú radi, že sú to blbosti alebo že tu nie je nič, čo by za to stálo v porovnaní so zahraničím.

Prečo teda, a oplatí sa vôbec čítať slovenské knihy, keď tie zahraničné sú podľa mnohých lepšie? A keď aj sú nejaké slovenské knihy dobré, ako sa o nich mám dozvedieť, keď ich nikto nepropaguje? 



S tým, že zahraničné sú omnoho lepšie nesúhlasím, no s tým, že dobré knihy u nás nie sú propagované áno. Aj v Martinuse je na piedestáli vysvietená Evita Urbaníková. Na druhej strane, literatúra je odrazom doby a aj to, že práve autorky ako ona sú tie najpredávanejšie, nám niečo ukazuje. Napríklad, že najpočetnejšia skupina, ktorá kupuje knižky na Slovensku sú pravdepodobne mamičky. Hoci nerozumiem, načo si to tie ženy kupujú, máme aj knižnice a neverím, že sa niekedy vrátia k príbehu rozvedenej štyridsiatničky, ktorá znovu objavuje taje sexu. No napríklad vydavateľstvo MarenčinPT sa vyjadrilo, že stačí vydať pár takých, ako je kniha Mafiánske pipiny a za to môžu vydať lepšie knihy, ktoré sa už tak nepredávajú. Čo je teda dosť smutné... 


Súvisiaci obrázokAsi najväčší slovenský fenomén, pretože on je naozaj dobrý autor žánroviek, písať vie veľmi pekne a celá aura okolo neho, to, že nikto nevie, kým naozaj je a všetky jeho príbehy sa odohrávajú u nás sa Slovensku a podľa všetkého sa ,,naozaj niekedy, možno len trošku inak, u nás udiali."


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt arpád soltész
Ak ste napríklad čítali prvú knihu žurnalistu Arpáda Soltésza, štýl písania je u Dominika neporovnateľne lepší. Ale Soltész má takisto úspech, ale to je skôr podmienené tomu, že opäť jeho príbehy majú byť pravdivé, len trošku upravené. Jeho knižku Mäso som si prečítala, ale že by som si ju nejako extra užila povedať nemôžem. Ku koncu som sa popravde k čítaniu už musela nútiť.



Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt eva urbaníkováNebolo to tak dávno, čo sa udiala kauza okolo jej vydavateľstva Evita: https://dennikn.sk/754810/evita-a-autor-knihy-si-verejne-vysvetluju-ako-je-to-s-nevyplatenymi-honorarmi/
Popravde moja najneobľúbenejšia slovenská spisovateľka, ale aspoň sledovať túto kauzu bola pre mňa sranda. Jej knihy sú normálne ohlupujúce, problémy, ktoré v nich ona rieši, podľa mňa absolútne nie sú problémy, ale hlúpi ľudia. 


V poslednej dobe som si naozaj veľmi obľúbila tvorbu Michala Hvoreckého a tvrdím, že je skvelá a v jeho tvorbe vidím zmysel, dokonca ju asi aj chápem.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt michal hvorecký,,Slovenská próza má byť o rýdzich zemitých ľuďoch, ktorých život skresal v nepoddajnú žulu ako Hronského Maka, o ťažkom chlebe, mozoloch, znoji, porobe, kravka posledná umrie, žena má suchoty, dedo kokot zožral zmrznuté víno aj s črepmi, alebo aspoň o hovädách z dediny, ktorí bez lásky preťahujú mestské kurvy ako Pištankov Rácz a Dônč. No a čo Hvorecký. Jeden čas sme mohli aspoň dúfať, že je gay."


Opäť odkaz na Roast show: https://www.youtube.com/watch?v=cknWrgcZzAk

A na svojom blogu pridáva tiež skvelé články: https://hvorecky.sk/

O jeho knižke Silný pocit čistoty píšem tu: Michal Hvorecký: Silný pocit čistoty // prvá časť
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt monika kompaníkováHlbokomorské rozprávky sú bezpochyby najkrajšia detská knižka. A Piata loď je pre mňa tiež veľmi významná kniha, pretože odráža ten život deciek na sídlisku, presne v tom veku 10-12. Aspoň teda kým sa bola malá ja.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pavel vilikovskýVilikovského som zaregistrovala, keď vyšla knižka Letmý sneh a po prečítaní som bola aj v divadle Astorka na inscenácii. Neskutočne krásna kniha, veľmi filozofická, ale nechýba v nej ani príbeh.                                              Kniha o lavínach, ale nie tých veľkých, ktoré keď sa zosunú, pochovajú celý náš svet. O tých malých, letmých, ktoré deň za dňom najprv ani nevnímame, no po rokoch sa zobudíme po plecia zahrabaní v snehu a nevyhnutne si musíme položiť otázku: ,,Ako som to žila? Ako som takto žiť mohla?" Pavlov štýl je veľmi jemný, úvahový, cez hl. hrdinu Čimborazku (to si vymyslel, lebo nechcel meno ako každý iný) vykresľuje vnútorný svet človeka, ktorý je vo svojom vnútri priam uzamknutý. Neustále filozofuje a premýšľa a spomína, no nakoniec sa nevyhnutne musí konfrontovať s realitou a faktom, že jeho žena Lienka je chorá, trpí na Alzheimera a že on ju vlastne už vôbec nepozná, stala sa z nej Agrapa. A kde bol vtedy, keď sa to dialo on...? 

Teraz sa chystám prečítať jeho knihu Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. Vilikovský je jedným z predstaviteľov slovenskej postmoderny, najmä teda tento jeho román.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt juraj červenákJediný predstaviteľ fantasy, ktorého tu spomínam. Tiež napísal sériu historických detektívok, ktoré sa vždy odohrávajú v inom meste, prvá bola z Banskej Štiavnice, ďalšia je z Prahy, Viedne... Sranda je, že Juraj nikdy literatúru neštudoval, pracoval ako vrátnik. Sám hovorí, že chce písať hlavne kvalitné žánrovky, s čím aj súhlasím. Nečítala som toho od neho veľa, no sériu historických detektívok mám rada a chcem v nej pokračovať. O prvom dieli píšem tu: Juraj Červenák: Mŕtvy na Pekelnom vrchu
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ivana dobrakovováOd Ivany Dobrakovovej som čítala len jednu knižku, Bellevue a veľmi sa mi nepáčila. No autorku obdivujem ako prekladateľku Neapolskej ságy od Eleny Ferrante do slovenčiny, ktorá je podľa mňa, ktorá som ju čítala aj po anglicky, preložená vynikajúco. Preto chcem stále dať šancu aj jej iným knihám. O Bellevue píšem tu: Ivana Dobrakovová vo francúzskom Bellevue


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt dobroslav chrobákViem, že v celom článku píšem o autoroch, ktorí píšu teraz, no nedá mi nespomenúť Chrobáka. Próza naturizmu je podľa mňa jedna z najkrajších literárnych avantgárd. Patrí sem ešte Margita Figuli alebo František Švantner, no Chrobák a jeho Drak sa vracia sú moja láska. O knižke som už na blogu písala tu: Naturizmus, Chrobák a Drak // hrdinská rozprávka môjho srdca

Ale nie je to len o tom, že tá najviac propagovaná literatúra nie je zrovna tá najkvalitnejšia. Sme malá krajina a je celkom prirodzené, že z 5 miliónov ľudí sa nájde menej ako z 300. Fakt si nemyslím, že by sme tu nemali tak dobrých spisovateľov ako v zahraničí. Máme ich menej, ok. Ale aj nás menej je. Neverím, že v zahraničí taktiež nemajú toľko priemerných autorov, ale možno ich niekde až tak nepropagujú, pretože ich ľudia až tak nekupujú, a tu sa dostávame do pekne začarovaného kruhu...

Slovenských autorov sa oplatí čítať, ale ak sa spýtate mňa, celú sekciu romantických a motivačných kníh vymažeme. Vlogerov a blogerov neberiem za spisovateľov, inak to je čistá literárna katastrofa, keď si predstavím to, čo vydala LucyPug alebo Expl0ited.

No prečo ju čítať...preto, prečo sa oplatí čítať každú dobrú knihu! Akurát tá naša má istý potenciál byť nám bližšia. 


Čo si o slovenkých autoroch myslíte vy? Čítate ich? Sú podľa vás najznámejší autori iní? A nakoniec, máte radi aspoň zopár, čo ja? :) Budem rada, keď mi napíšete v komentároch alebo na mojom instagrame https://www.instagram.com/librodibetta/
Keď kliknete na obrázok, dostanete sa k jeho zdroju.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za tvoj názor ku knižke :).